| |
|
|
|
  |
|
V SPOMIN MATIJA ČOPA |
|
bere:
Rudi
Kosmač |
|
(Mera po zgôlih udarjih)
Tájati léd naą ąele začne se, pomlád je drugód ľé;
v drági slovénski ukroten ni domovíni vihár.
Stéąemo svój si čolnič nov, z Bógam zročmo ga valóvam;
ní se navádil popréd breznov se, skál ogibát'.
Zvézde, ki réąjo, bilé so neznáne, ki čóln pogubejo;
Lélj bíl naą je krmár, drúgi je bíl Palinúr.
Tí nam otél si čolnič, si mu z jádrami kŕmo poprávil,
ti mu pokázal si pót právo v deľélo duhóv.
Skríta nobena bila ní zvézd ti nebá poezíje,
slédnji je bil ti domač jezik omíkan, učen.
Stári Rimlján kar svetá je gospód, kár Grecija módra,
z Láhi Francóz, ©panijól, Némec in Albionec,
Čeh in Polják, kar Rús in Ilír, kar ród naą slovénski
slávnih izmíslil si bíl čása do tvôjga pisánj,
pólno si znádnost imél njih, Čóp! velikán učenósti,
ti si zakláde duhá Krezove bíl si nabrál.
Nísi zaklépal doma tí ľláhtnega blágodaróva,
sebi zročeno mladóst, drúge si z njim bogatíl.
Kómej zastávil, roják, si peró préd praznovajóče
v zgúbo velíko rodú, krívega dókaj zamúd,
v Sáve deréče valóv tam vrtínčinah smŕt te zasáči,
glás ti zapre besedí, 'z rók ti potégne peró.
Zemlja nemíli čuváj nam zaklad tvój váruje skópa;
gróbi na tvôjem očí máteri Slávi rosé.
Níso suhé nam prijátljam očí, ko se spómnimo tebe,
ino predrágih s tebój tvôje ljubézni daróv.
Séme, ki tí zasejál si ga, ľé gre v klásje vesélo,
nam in za námi dokáj vnúkam obéta sadú.
Naj se učenóst in imé, část tvôja, roják! ne pozábi,
dokler tebi dragó v Kránji slovénstvo ľiví!
|
|
| |
|
|
|
    |
|
Zvočni zapis je prispevala zaloľba
Sanje.
Če imate teľave z posluąanjem recitacij, si prosim preberite
navodila.
|
|
|
|